Ropa, Ropka, Ropica – tieto názvy riek a obcí poukazujú na historické počiatky dobývania z gorlickej zeme „zemného oleja“ a spolu s ním prvé divoké šachty – „kopanky“ a čerpadlá slúžiace na dobývanie ropy. Potom sa objavil chemik Ignác Lukasiewicz, vynálezca prvej petrolejovej lampy a iniciátor naftového priemyslu, ktorý zmenil život v tejto časti regiónu, kým sa ešte svet nedozvedel o naftovom bohatstve Rockefellerov.
„Mazivári“ – predavači maziva – produktu z destilácie ropy používaného na mazanie kolies a konských kopýt sa so svojimi vozmi odstávali až do Jekaterinoburgu a na Balkán, zvolávajúc klientov slovami „mázivó, mázivó, kto chce mazivo?“.
Dnes takto kričia turisti počas jazdy na mazivárskych vozoch vyrážajúcimi z Mazivárskeho dvora, veľmi zaujímavého múzea v Losiom. Okrem mazivárov verbujúcich sa spomedzi Lemkov sú tu ukázané strácajúce sa remeslá: dechtárstvo (ktorí destilovali v zemi decht z dreveného uhlia) z Bielanky alebo lyžičkári (sústružiacich drevo na šnúrových sústruhoch) z Nowice. O nič menej zaujímavá nie je ani výstava o ťažbe ropy v zbierkach Regionálneho múzea PTTK a Múzea gorlického petrolejárskeho ťažiarstva – miesto ťažby Mgadalenka v Gorliciach a skanzenu Múzea petrolejárskeho priemyslu a etnografie v neďalekej Libuszi.